História Japonska

25. června 2010 v 18:32 | Ivka |  Japan
História Japonska ( History of Japan )

História Japonska sa datuje od r. 660 pred n. l. Podľa dochovaných legiend tu už vtedy vládol prvý japonský cisár. V ďalšom období Japonci objavovali okolitý svet. Medzi prvé významné vzťahy so zahraničím patrili kontakty s kultúrne vyspelou Čínou a Kóreou. Asi v 5. storočí n. l. Japonsko preberá od Číny znakové písmo. Japonsko si budovalo vlastnú územne nezávislú kultúru, pričom pôvodné náboženstvo šintoizmus začína vytláčať budhizmus. Silné rodové zákonitosti, vojenské tradície, samurajstvo a iné zvláštnosti boli uchovávané s veľkou vážnosťou. Nové obchodné kontakty so západnou Európou sa začali využívať až v 16. storočí. Dobre sa rozvíjajúci obchod sa však z obavy pred prílevom kresťanského náboženstva z vládnych kruhov výrazne brzdil. Rôzne obmedzenia viedli k izolovanosti Japonska. O obnovu obchodných vzťahov sa snažili mnohé krajiny, pričom úspech dosiahli až v 19. storočí. Japonsko malo v tom čase militatné ambície, ktoré sa prejavili vo vojne s Čínou, v anektovaní Kórey a okupovaní mnohých ostrovov. Vyvrcholením vojenských aktivít bolo spojenectvo Japonska s fašistickým Nemeckom počas II. svetovej vojny. Neslávne sa Japonsko zapísalo do dejín náletom na americkú základňu v Pearl Harbour. Napriek končiacej sa vojne Japonsko odmietalo kapituláciu. Tú sa podarilo dosiahnuť až po atómovom útoku na Hirošimu a Nagasaki. Po skončení II. svetovej vojny sa v Japonsku uskutočnilo mnoho prevratných zmien. Japonsko sa stalo krajinou hospodárskeho zázraku. Zaradilo sa medzi najpriemyselnejšie krajiny sveta. Otvorenosť sa prejavila aj v spoločenskom živote. Dnes je Japonsko úplne inou krajinou, než akú možno vidieť vo filmoch zo začiatku 20. storočia.



Založenie hlavného mesta Heidžó-kjó (dnešná Nara), neskôr preloženého do Heian-Kyo (dnešné Kjóto) znamenal začiatok obdobia, ktoré môžeme charakterizovať postupným vyzrievaním spoločenského zriadenia Ritsurijo inšpirovaného Číňanmi. Začiatkom 9. storočia síce vládol mier a bezpečnosť, ale politická situácia sa vyhrocovala. Príčinou bola pretrvávajúca decentralizácia Japonska. Skutočná moc sa preniesla z cisára na klan Fudžiwara.

Zlom nastal v roku 1155, kedy trón ostal bez nástupcu a došlo k občianskej vojne Heidži. Toto obdobie je poznačený bojmi o cisársky trón medzi klanom Minamoto a Bitkou roku 1185 sa končí obdobie Heian. ktorou definitívne získala vplyv rodina Minamoto a Taira. Bitkou roku 1185 sa k moci dostáva rodina Minamoto.

Víťazstvo Minamotov nad Tairami na konci 12. storočia znamenalo začiatok nového režimu. Joritomo Minamoto získal titul šóguna, vojenského zmocnenca cisára a v Kamakure založil svoj šogunát. Šogún sa stal významnou japonskou inštitúciou, aj keď po Joritomovej smrti bola jeho rodina vyhnaná a moc prevzal rod Hódžó. V 20. rokoch 14. storočia sa vojenskí vazali, nespokojní s rodom Hódžó, zhromaždili okolo cisára Godaiga s plánom znovuzaloženia priamej cisárskej vlády.

Nasledovalo zničenie šógunátu Kamakura silami Ašikagu Takaudžiho, ktorý prešiel na stranu cisára a zvrhol rodinu Hodžo. Postupne sa obrátil aj proti cisárovi a podporil nástupníctvo jedného z princov. Týmto sa cisárstvo rozdelilo na Severný a Južný dvor, ktoré medzi sebou súperili až do r. 1392. Šógunát sa úplne sa zrútil po vojne Onin v roku 1467. Po tejto vojne nasledovalo storočie občianskych nepokojov známe ako obdobie Sengoku (1467 - 1568). V roku 1543 pristáli v Japonsku prví Európania - portugalskí moreplavci, vrátane jezuitského misionára svätého Františka Xaverského, ktorý rozšíril kresťanstvo do Japonska.

Nasledovalo obdobie Azuči-Momojama, definované vzostupom troch po sebe nasledujúcich hegemónov: Nobunagu Odu, Tojotomiho Hidejošiho a Tokugawu Iejasu, ktoré priniesli politické zjednotenie Japonska po storočí občianskych vojen.

Tokugawa Iejasu v roku 1603 formálne založil nový šogunát na hrade v Edo v Tokiu, ktoré sa postupne stalo japonským hlavným mestom. Tokugawský šógunát pretrval 15 generácií, tzn. 264 rokov, až do roku 1867. V tomto období bola razená politika národnej izolácie, vrátane zákazu ciest Japoncov za hranice a zákazu cudzích kníh. Až v roku 1853 prinútil pod hrozbou delostreľby americký komodor Matthew Perry japonskú vládu otvoriť niekoľko prístavov zahraničným lodiam. Tento incident značne oslabil autoritu vlády a viedol k jej postupnému pádu.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama